Ilustračné foto: situačná koláž. Zdroj: SKsprávy
Čekovský hovorí, že postaviť sa v súčasnej dobe na stranu agresora je nielen šialené, ale musí byť aj trestné. Stančík verí, že generálny prokurátor Maroš Žilinka bude konať.
Poslanci Národnej rady (NR) SR z vládneho hnutia OĽANO Kristián Čekovský (31) a Andrej Stančík (26) – o.i. predseda Občiansko-demokratickej mládeže – podávajú trestné oznámenia na osoby vystupujúce na sociálnej sieti pod menami Ľuboš Blaha, Štefan Harabin a Martin Jakubec. Ich vyjadrenia k vojne na Ukrajine môžu podľa nich napĺňať znaky trestných činov vlastizrady, sabotáže, šírenia poplašnej správy, ohovárania či ohrozenia mieru. Informovali o tom v pondelok.
“Keďže ich príspevky na sociálnych sieťach už prekročili hranicu vyjadrenia vlastných postojov alebo názorov a myslíme si, že napĺňajú skutkové podstaty trestných činov, cítime zákonnú a morálnu povinnosť upozorniť na to orgány činné v trestnom konaní,” vyhlásil Čekovský. Hovorí, že postaviť sa v súčasnej dobe na stranu agresora je nielen šialené, ale musí byť aj trestné. Stančík verí, že generálny prokurátor Maroš Žilinka bude konať.
Pre tých, ktorí bývalý totalitný režim nezažili poznamenávame, že v podobnom angažovanom duchu a štýle sa vyjadrovali mnohé nomenklatúrne kádre režimu. Akurát v období spred roka 1989 tam museli vsunúť floskulu o imperialistickom nepriateľovi a domácom oportunistovi, ktorý sa snaží podkopať mier a internacionálnu družbu pracujúceho ľudu. Túto odhodlanú nenávisť minulé totalitné kádre a angažovaní spoluobčania cítili z uvedomelej socialistickej potreby chrániť naše zriadenie…
Trestné oznámenie súčasných mladých angažovaných súdruhov sa má týkať napríklad príspevkov na profile s menom Ľuboša Blahu, v ktorých autor obhajuje ruskú agresiu na Ukrajine, viní prezidentku Zuzanu Čaputovú zo šírenia nenávisti voči ruskému národu či zastrašovania jadrovou vojnou. Poslanci hovoria o podozreniach z vlastizrady, sabotáže a šírenia poplašnej správy. Tvrdia, že znenia statusov vzbudzujú obavy, že môže ísť o konanie v spolupráci s cudzou mocou, keďže dané konanie je zjavne v prospech Ruska ako agresora.
Štefan Harabin na sociálnej sieti podľa pionierov OĽANO schvaľoval vojnový konflikt na Ukrajine, povzbudzoval nenávisť medzi ruským a ukrajinským národom či podnecoval k nenávisti a diskriminácii na základe národnosti. Mohol tak podľa nich naplniť skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia mieru, apartheidu a diskriminácie osôb. Z rovnakých trestných činov podozrievajú poslanci aj Martina Jakubca. Na sociálnej sieti podľa nich schvaľoval a ospravedlňoval vojnový konflikt na Ukrajine, povzbudzoval nenávisť medzi ruským a ukrajinským národom, podnecoval k nenávisti a diskriminácii na základe národnosti.
V tejto súvislosti sa nemôžeme zbaviť podozrenia, že môže ísť o skrytú formu vybavovania si politických účtov vládnej koalície so svojimi nepríjemnými oponentmi a kritikmi formou dve muchy jednou ranou. Mimochodom, pri zmienke na “vlastizradu” odporúčame použiť otázku “pozri sa, kto to hovorí”…
Keď sa “humanitárne bombardovalo
Naši „obyčajní pionieri“ ako „predvoj“ hnutia OĽaNO boli síce v roku 2003, keby začala vojenská invázia USA a spojencov do Iraku mladí, ale ich starší poslanci si to isto pamätajú – aj falzifikát o údajných zbraniach hromadného ničenia, ktorý vyrobili tajné služby a takéto zbrane sa nikdy v rozbombardovanom Iraku – ale nepamätáme si, žeby angažovane vystúpili proti vojne, agresiu, ani voči tým, ktorí ospravedlňovali americkú agresiu bez mandátu OSN s následkami zabitia od 150 000 do vyše milióna obetí (rôzne zdroje používajú zväčša tento rozsah ľudských škôd).
Liberáli boli asi na americké bombardovanie už zvyknutí, veď Spojené štáty len od roku 2000 uskutočnili 30 agresií, zásahov, invázií, vojen, „humanitárnych misií“ či cieleného zneškodnenia technických alebo ľudských terčov vojenskou technikou. Kto by si chcel pozrieť kompletnú históriu amerických vojen od vzniku Spojených štátov, môže tak urobiť tu: https://en.wikipedia.org/wiki/Timeline_of_United_States_military_operations
Upozornenie: Tieto údaje neospravedlňujú, ani nespochybňujú konanie jednej alebo druhej strany. Slúžia výslovne na zvýšenie informovanosti verejnosti, vyváženosti a prispievajú k saturovaniu ústavnej a demokratickej hodnoty názorovej plurality. V redakcii veríme v silu pravdy a argumentov a rešpektujeme fakt, že názor a postoj si naši respondenti vedia urobiť slobodne sami.
Informačný servis k téme slobody slova
Historická významnosť slobody prejavu je okrem iného evidentná aj z dlhého stáročia trvajúceho úsilia a bojov o ňu. Zároveň býva zväčša označovaná za základný kameň demokracie, čo je možné príznačne dokumentovať často citovaným rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP, Dohovor) vo veci Handyside proti Spojenému kráľovstvu, v ktorom sa súd vyjadril, že sloboda prejavu konštituuje jeden z esenciálnych základov demokratickej spoločnosti a jednu zo základných podmienok pre jej progres a pre rozvoj každého človeka.
V zmysle druhého odseku článku 10 Dohovoru
ochrana slobody slova je aplikovateľná nielen na „informácie“ či „myšlienky“, ktoré sú vnímané priaznivo, považované za neofenzívne alebo je voči nim zastávaný ľahostajný postoj, ale taktiež na tie, ktoré urážajú, šokujú či znepokojujú značnú časť verejnosti. Toto sú nároky pluralizmu, tolerancie a znášanlivosti, bez ktorých by existencia „demokratickej spoločnosti“ nebola možná
znie predmetné odôvodnenie rozsudku, ktorý by mali členské štáty únie dodržiavať vo vzťahu k právu na slobodu slova každého.
Uvedené okrem iného znamená, že každá „formalita“, „podmienka“, „obmedzenie“ alebo „sankcia“ uložená v tejto sfére musí byť proporcionálna voči legitímnemu cieľu, ktorý je ňou sledovaný.
-red1-
